Chcela by som sa s vami podeliť o naše zážitky so znakovaním. Asi pred rokom som videla reportáž v televízii a bolo rozhodnuté, vyhľadala som si stránky Baby Signs a hľadala kurzy pre rodičov, bohužiaľ v okolí nášho domova žiadne kurzy neboli, tak som si objednala kompletnú sadu pre začiatočníkov. Verunka mala 8 mesiacov a začala som s ňou znakovať jedlo, ešte, pitie a znaky z DVD pre batoľatá, mimochodom pri DVD s batolákmi vydržala Verunka zaujate sedieť od začiatku do konca a smiala sa 🙂 Po dvoch mesiacoch už som si hovorila, že to nechám, všetky okolo si ťukali na hlavu, že je to nezmysel, Verunka iba pozerala, ale stále žiadna reakcia. Keď som ju raz obliekala na prechádzku, odrazu si poklepala na hlavu a ja som vedela, že chce čiapku, od tej doby týždeň čo týždeň, to jeden znak a v roku už znakovala ostošesť 🙂 Mala som z toho veľkú radosť a aj otecko a ostatní príbuzní uznali, že znakovanie je úžasná vec k dorozumievaniu.
Krásny zážitok sme mali, keď sme boli na prázdninách u babičky a šli sme prvýkrát električkou. Na sedadle sedelo dievčatko a kopala nožičkami. Verunka, ktorá sedela v kočíku, si to všimla a ukázala znak pre topánky, pozrela na svoje nožičky a ukázala znak Kde je? Bolo úžasné vidieť, ako si všíma svoje okolie a dáva nám to najavo.
Niektoré znaky sme si prispôsobili, ale vlastne o tie znaky až tak nešlo, hlavne, že sme si rozumeli. Verunka nikdy nemala potrebu plakať, je to veselé dievčatko.
V 15tich mesiacoch začala hovoriť, niektoré znaky vypustila úplne, iné používala zároveň so slovom. V 18tich mesiacoch spájala slová a znaky už nepoužívala. Teraz má 20 mesiacov a dáva dohromady celé vety, napr. mama podá knihu. Opakuje slová a dopĺňa básničky a pesničky.
Od narodenia som sa s Verunkou rozprávala, hovorila som jej všetko, čo som robila, veľa sme čítali, prezerali knižky, ale znakovanie bolo pre nás krásne obdobie zbližovania sa 🙂
