Zak mal 15 mesiacov a už ovládal okolo 30 znakov. Medzi nimi i znak, ktorý znamená, že sa bojí. Často tento znak používal, napríklad keď v parku videl veľkého psa a rodičia ho tak mohli zdvihnúť na ruky ešte predtým, než sa Zak vydesil k plaču. Raz okolo druhej v noci ho Zakova maminka Cathy počula veľmi plakať. Bežala do Zakovej izbičky a Zak hneď začal ukazovať na šaška na poličke a potom ukázal znak, ktorý znamená, že sa bojí. Cathy hneď vedela, čo sa deje. Zak dostal šaška predchádzajúci deň a veľmi sa mu páčil. Nosil ho so sebou celý deň, tak mu ho Cathy dala na poličku, aby naňho po prebudení videl. Ale šaško v tme vyzerá inak ako vo dne a malého Zaka vydesil a ten začal plakať. Cathy sa zdôverila, že keby Zak nevedel ako má povedať, že sa bojí a len by na šaška ukazoval, myslela by si, že plače, pretože chce, aby mu ho dala do postieľky. Čo by nebol práve najlepší spôsob ako vybudovať u Zaka dôveru k mame.