Od znakujúcej mamičky k lektorstvu
Skúsenosť lektorky Petry Hulákovej, ktorá so svojou dcérou začala znakovať dávno predtým než prešla do nášho tímu ako lektorka, nie je ojedinelá. Na začiatku sa občas mamičky stretávajú s nepochopením, prečo vlastne učia dieťatko hovoriť ručičkami, keď nie je hluché. Prečítajte si prečo a pochopíte. Budeme radi, keď nám aj vy napíšete vašu skúsenosť so znakovaním na adresu: pribehy@gokids.cz
Keď sa nám narodila dcéra (2015), vedela som, že keď príde ten pravý čas, chcem znakovanie vyskúšať. Komunikáciu pomocou gest som poznala zo školy a jej pozitíva a prínosy som mala možnosť vidieť a zažiť pri práci s deťmi s postihnutím, najmä u detí s autizmom a mentálnou retardáciou. Povedala som si, že u maličkých detí to tiež nemusí „byť na škodu“.
Pravý čas pre mňa a dcéru prišiel pri čítaní prvých kníh. Znakovala som jej strom, dom, mačku. Pri prvých príkrmoch sa k týmto znakom pridali ďalšie („piť“, „jesť“, „ešte“, „dosť“). Práve znak DOSŤ nám v začiatkoch komunikácie asi najviac pomohol. Ukazovala som ho dcére, keď som videla, že už nechce jesť alebo chce prestať s nejakou aktivitou. Prvým znakom, ktorý Olívia použila, bolo „ďakujem“.
Najbližšia rodina nebola nadšená mojím rozhodnutím. Ich argumentom bolo „veď nie je hluchá, načo jej to ukazuješ?“ Ale po pár týždňoch názor zmenili, videli, že Olívia nezúri, neplače, nekričí, ak niečo chce, ale vie o to požiadať, vhodným znakom ukázať, o čo má záujem. Tak sa aj starí rodičia, chtiac-nechtiac, naučili základné znaky a boli radi, že vnučke rozumejú.
Neviem, či to bolo znakovaním, ale aj mamičky na ihrisku alebo cudzí ľudia v obchode sa ma pýtali, ako je možné, že rozumiem svojmu dieťaťu, že viem, čo chce, čo mi ukazuje a taktiež aj ona rozumie mne. Jasné, že sa Olívia vie aj hnevať, aj plakať, ale veľmi rýchlo pochopila, že znakmi dosiahne viac ako plačom alebo krikom, pretože tomu okolie nerozumie.
Teraz má Olívia 2 roky. Každým dňom rozpráva viac a viac, ale niektoré slová doteraz spája so znakmi („ešte“, „mlieko“, „sliepka“). Viem, že postupom času znakovať prestane úplne a už teraz mi to chýba. Ešteže som sa rozhodla viesť kurzy a semináre znakovania vo svojom okolí
Vlastne ešte aby som nezabudla…k odplienkovaniu (v 17 mesiacoch) nám veľmi znakovanie pomohlo, keďže vtedy Olívia ešte nevedela hovoriť.
Okrem toho, že znakovanie nám veľmi pomohlo pri každodennej komunikácii a uľahčilo niektoré situácie, veľkým prekvapením a zároveň darčekom bolo, keď mi môj muž povedal: „Som rád, že si začala Olivku učiť znakovať. Keď prídem z roboty alebo som s ňou sám, nemusím sa báť, že jej nebudem rozumieť a vždy mi ukáže, čo chce alebo nechce.“
Certifikovaná lektorka Petra Huláková organizuje naše kurzy a semináre v Liptovskom Mikuláši, prihlásiť do kurzov sa môžete TU. Viac informácií nájdete na www.znakovanielm.sk.
