Z pohľadu otecka

Otecko Michal a dcéra Monička: “Kým sa nám nenarodilo prvé dieťa, čítal som článok o možnosti dorozumievať sa s bábätkami pomocou znakov. Preto som ihneď po narodení dcérky na internete pátral po možnostiach nejakého programu znakovania pre deti a našiel som program Baby Signs. Najskôr som navštívil kurz pre rodičov, aby som sa zoznámil s tým, ako bude výuka prebiehať a aké skúsenosti má lektor s deťmi. V priebehu kurzu sa mi z dalo, že to dcérku moc neoslovilo. Snažil som sa každý deň opakovať 4 základné znaky, ktoré sa mi zdali pri našej komunikácii vhodné, ale dcérka moju snahu neopätovala. Raz večer som si vzal jablko a podával malé kúsky dcére. Ihneď po ochutnaní použila znak pre ešte. Hovorím si, náhoda? Týmto spôsobom zjedla celé jablko. Prvý radostný pocit. Druhý deň sme sa hrali s autíčkom. Dcérka bežala pre autíčko, doniesla mi ho a opäť ukázala ešte. Takto sme sa hrali asi päť minút. To už nebola náhoda, vedela veľmi dobre, čo chce. Ku koncu kurzu si sama určila, ako chce komunikovať a aké znaky potrebuje. Od tej doby začala výrazná zmena. Občas použije aj znak, ktorý videla len počas hodiny. Dcérka je schopná sa za dva dni naučiť použitie i význam nového znaku. Znak jablka sa naučila  práve za dva dni, pretože má jablká veľmi rada. Príde do kuchyne a ukáže prstom na pult, kde leží ovocie a potom ukáže znak pre jablko. Dnes si vychutnávam chvíle, keď sa hráme a dcérka na známe slovíčka reaguje zbobrazením znaku alebo sama ukazuje na vtáčiky na streche a ukazuje znak vtáčika.”